Sociálna súdržnosť a solidarita

Ako môže byť toľko ľudí vo svete nezamestnaných, keď je

toľko potrebnej práce (užitočnej činnosti), ktorá by sa mala

vykonať? Napríklad v bežnej údržbe, čistení a kultivovaní prostredia,

v ktorom žijeme, v ochrane pred povodňami, v sociálnej starostlivosti,

v zdravotnej starostlivosti a prevencii, vo vzdelávaní, a v duchovnom

rozvoji a p. Veľa starších ľudí, ľudí so zdravotným postihnutím a ľudí

s rozličnými problémami by potrebovalo ďalšiu pomoc okrem pomoci,

ktorá sa im dosiaľ poskytuje.

Otázka nie je nová. Podobnú otázku možno nájsť napríklad aj v učeb-

nici trhovej ekonomiky od P. A. Samuelsona a W. D. Nordhausa

(Ekonómia 1. Bratislava: Bradlo, 1992), položili si ju aj nositelia Nobe-

lovej ceny za ekonomické vedy za rok 2010 a ďalší. S uspokojivými

odpoveďami vedúcimi k riešeniu je to však ťažšie.

Jedna z pragmatických odpovedí znie: Možností na prácu je

dosť, len nie je dosť peňazí na vytvorenie potrebných pracov-

ných miest, úhradu mzdy vyššej než sociálne dávky a ďalších

nákladov spojených s prácou. To vyvolá otázky, prečo nie sú

tieto prepotrebné peniaze a úvahy o rozdelení bohatstva, o na-

rastajúcich rozdieloch v majetkoch a príjmoch ľudí. Kto má fi-

nancovať pracovné miesta, ktorých potreba je spoločnosťou

uznávaná, ale neprinášajú zisk z krátkodobého hľadiska?

Nezamestnanosť je nerovnováha medzi ponukou a dopytom na trhu

práce a teda pri hľadaní jej podstatných príčin je logické skúmať

(aj) dopyt a ponuku na trhu práce, ich tvorbu a vzťahy. Ponuka

práce a dopyt po práci vznikajú  relatívne vo vzájomnej izolácii

bez dostatočných vzájomných informácii a aj v tom sú príčiny

možného nesúladu ponuky a dopytu po práci. Záujemca alebo

uchádzač o zamestnanie ponúka svoju pracovnú silu a nie vždy sa

stretne s adekvátnym dopytom po práci, ktorú môže a/alebo chce

vykonávať a naopak; predaj práce je spojený s rovnakými peripetia-

mi ako predaj tovaru spotrebiteľovi s ťažko predvídateľným správa-

ním. Súvisí to aj s tým, že je istý časový rozdiel medzi voľbou povola-

nia a príchodom na trh práce, dopyt na trhu práce v čase začatia

prípravy na povolanie sa môže odlišovať od dopytu na trhu práce po

skončení prípravy na povolanie – z toho, popri snahe prognózovať

potrebu pracovnej sily v členení podľa profesií, vyplýva požiadavka

na profesijnú a teritoriálnu flexibilitu.

Otázke, prečo v čase krízy vzniká vysoká nezamestnanosť, ktorá

 pretrváva ešte aj dlho po jej skončení, napriek tomu, že už vznikajú

nové pracovné miesta, ako aj efektívnosti regulácie trhu práce sa

venovali aj nositelia Nobelovej ceny za ekonomické vedy udelenej

v r. 2010 Dale Mortensen a Christopher Pissarides v nadväznosti na

prácu Petra Diamonda. Problémom je nedokonalé spárovanie požia-

daviek zamestnávateľa a schopnosti nezamestnaného.

V ekonomickej teórii sa venuje značná pozornosť celkovým nákla-

dom práce a cene práce, ako faktoru ovplyvňujúcemu rovnová-

hu ponuky a dopytu na trhu práce (vysoké celkové náklady práce

demotivujú zamestnávateľov prijímať väčší počet zamestnancov, za-

mestnávatelia sa sťahujú za lacnejšou pracovnou silou, predpoklad,

že pri nižších nákladoch práce majú zamestnávatelia sklon zamest-

nať väčší počet pracovníkov).

„Z dlhodobého hľadiska však mzdy majú sklon smerovať k vyrovnáva-

niu ponuky a dopytu, takže hlavné skupiny nezamestnaných alebo voľ-

ných miest miznú, keď sa mzdy a množstvá prispôsobujú trhovým

podmienkam. Medzi krátkym a dlhým obdobím však môžu existovať

niekoľkoročné obdobia nezamestnanosti.“ (Samuelson, Nordhaus

1992, poukazujúc na nepružnosť miezd).

Trh práce je spojený s mnohými problémami a nerovnováhami

a vplyv v teórii identifikovaných vyrovnávacích mechanizmov

na trhu práce (neviditeľnej ruky trhu) sa v praxi dostatočne ne-

prejavuje, aspoň nie v  krátkodobom a strednodobom časovom

horizonte, ale akceptujúc a využívajúc výhody deľby práce, si

ťažko možno ekonomiku bez trhu predstaviť.

Pri klasickej klasifikácii nezamestnanosti na frikčnú, cyklickú a štruk-

turálnu sa v podstate vychádzalo aj z faktorov resp. príčin nezamest-

nanosti súvisiacich s trhom.

Aj zavádzanie niektorých nových technológií nahradzujúcich ži-

vú ľudskú prácu strojmi mnohokrát viedlo k prepúšťaniu ľudí a

k nezamestnanosti (podrobnú analýzu s množstvom faktov prináša

napr. kniha Koniec práce od Jeremyho Rifkina (1995) a Budúcnosť

práce (2003). Hneď však treba zdôrazniť, že okrem bezprostredne

negatívnych účinkov zavádzania niektorých nových technológií na po-

čet zamestnaných a nezamestnaných sú tu aj pozitívne účinky, a to

aj na vznik nových pracovnýcvh miest. Pri analýze príčin nezamestna-

nosti a pri analýze faktorov zamestnanosti a nezamestnanosti však

jednoducho nemožno zatvárať oči a nebrať do úvahy taký významný

faktor, ako sú nové technológie.

Na výrobu výrobkov uspokojujúcich základné životné potreby

síce treba čoraz menej ľudí vplyvom nových technológií, na

druhej strane je nekonečná potreba užitočnej činnosti v oblasti

ochrany životného prostredia, prevencie chorôb, sociálnych

služieb, vzdelávania, kultúry atď, ale často nie sú peniaze na

mzdy. Zánik pracovných miest a hromadné prepúšťanie z  dôvodu

dosiahnutia vyššej produktivity práce (napr. nahradením ľudskej prá-

ce strojmi alebo racionalizačnými opatreniami v organizácii práce)

alebo z dôvodu neúspechu v tvrdom konkurenčnom boji by nebol tra-

gédiou, ak by prepustení zamestnanci, ktorí chcú resp. z existenč-

ných dôvodov sú nútení pracovať, hneď našli prácu v odbore, kde je

potreba a užitočnosť práce uznávaná a zaplatená tak, aby si človek

minimálne udržal doterajšiu životnú úroveň.

Zdá sa, že nezamestnanosť je ťažko zvládnuteľným sprievodným

negatívnym javom niečoho, čo je súčasne aj užitočné – deľba práce,

trh, nové technológie.

K vyššie uvedeným príčinám nezamestnanosti treba dodať, že v  jed-

notlivých územiach a obdobiach k nim pristupujú ešte špecifické fak-

tory demografické, ekonomické, technologické, politické, admi-

nistratívne. Nezamestnanosť je potrebné chápať v celospoločens-

kom kontexte, ktorého významnou súčasťou je ekonomický kontext

(vrátane modelov vyjadrujúcich vzťahy ekonomických ukazovateľov – 

hrubý domáci produkt, miera inflácie, saldo obchodnej bilancie,

výmenné kurzy a ďalšie).

Z hľadiska jednotlivca môžu byť príčiny nezamestnanosti klasifikova-

né na vonkajšie (objektívne), ku ktorým patria vyššie uvedené príčiny

nezamestnanosti a vnútorné (subjektívne).

Pravdaže, v dnešnom polarizovanom svete sú publikované aj odlišné

názory na príčiny nezamestnanosti. V súvislosti s trhom – sú ľudia,

ktorí vyjadrujú vieru v neviditeľnú ruku trhu, ktorá urobí rovnováhu

medzi ponukou a dopytom na trhu práce, aj keď až po nejakom čase

a naopak, štátna regulácia je podľa nich škodlivá a prispieva k ešte

väčšej nezamestnanosti. Presvedčivá verifikácia tohto názoru je ťaž-

šia než verifikácia v prírodných vedách. Nezamestnanosť a ďalšie ne-

rovnováhy na trhu však vznikajú, bolestivo sa dotýkajú mnohých ľudí

a vlády sú nútené konať. Zatiaľ nie veľmi úspešne.

Nepochybne, jedným zo základných predpokladov riešenia problému

je podrobné poznanie jeho príčin a faktorov, ktoré ho významne ov-

plyvňujú, či už pozitívne alebo negatívne. Naliehavosť problému núti

často ľudí pristupovať k návrhom na riešenie bez dôslednej analýzy

príčin. Táto povrchnosť sa však nevypláca, väčšinou neprinesie rie-

šenie problému a skôr či neskôr sa treba vrátiť k podstatným príči-

nám a faktorom nezamestnanosti, vrátane špecifických faktorov

v jednotlivých krajinách. A potom pozitívnym myslením k príčinám a

faktorom zamestnanosti.

Marta Hrebíčková