Sociálna súdržnosť a solidarita

V mojom prvom príspevku v tomto blogu 20. apríla 2011

a v http://koheziablogspotcom.blogspot.com ešte výraznejšie som medzi príčinami nezamestnanosti uviedla aj nové technológie. Trochu provokatívne a s vedomím, že ma možno niekto obviní z povrchnosti, aj keď je síce zdokumentované, že zavádzanie niektorých nových technológií nahradzujúcich živú ľudskú prácu strojmi mnohokrát viedlo a vedie zjavne alebo skryte k prepúšťaniu ľudí a títo si hneď tak ľahko nenašli a nenachádzajú ďalšiu prácu. Ale musí to tak byť?

Do vedecko-technického pokroku mnoho múdrych ľudí najmä v predminulom a minulom storočí vkladalo veľké nádeje spočívajúce na týchto hypotézach: Ľudia oslobodení od ťažkej fyzickej práce uplatnením mechanizácie a automatizácie a postupov zvyšujúcich výnosnosť pôdy a úžitkovosť hospodárskych zvierat nájdu uplatnenie v sektore služieb. Veď potreba práce v oblasti údržby, čistenia a kultivovania prostredia, v ktorom žijeme, sociálnej starostlivosti, zdravotnej starostlivosti a prevencie, vzdelávania a kultúry a podobne je nekonečná. Na druhej strane čoraz menší počet ľudí je schopných vyprodukovať základné existenčné prostriedky pre čoraz väčší počet ľudí (potraviny, oblečenie, bývanie).

Údaje a prognózy o veľkom počte nezamestnaných svedčia o tom, že nádeje týkajúce sa plynulého presunu uvoľňovaných ľudí z pôdohospodárstva a tradičného priemyslu do oblasti služieb a sofistikovaného priemyslu sa zatiaľ nenaplnili. Na svete stále zaniká množstvo pracovných miest, no približne rovnaký počet ich vznikal, avšak v inej kvalifikačnej štruktúre.

V súvislosti s prepúšťaním zamestnancov vplyvom nových technológií ma zaujala jedna pasáž v zaujímavej a užitočnej knihe „Etika a ekonomika“ od Anny Remišovej, vydavateľstvo Kalligram, Bratislava 2011, str. 120 – 121: „Chemická továreň na výrobu umelých hnojív, ktorá zamestnáva pätinu práceschopného obyvateľstva mesta (približne 2 000 ľudí), sa rozhodla diverzifikovať výrobu s cieľom zlepšiť svoju pozíciu na vnútornom, predovšetkým však na svetovom trhu. Nová technológia, ktorú chce manažment podniku zaviesť v čo najkratšom čase, by postavila firmu do výhodnej pozície proti domácej i zahraničnej konkurencii a súčasne by znamenala rapídne zlepšenie jej pôsobenia na životné prostredie. Po zavedení novej technológie by viac nedochádzalo k znečisťovaniu spodných vôd, za ktoré firma v minulosti platila vysoké pokuty. Zavedenie novej technológie však predpokladá postupné zníženie stavu pracovníkov o 50 %, t.j. o 1000 ľudí. Dosah na sociálnu situáciu tisícov ľudí tohto regiónu by bol katastrofálny. V regióne je už dnes 20 % nezamestnanosť. Vyhliadky na zlepšenie nie sú optimálne.“ Tento text je v knižke uvedený ako „ Dilema č. 1: Zodpovednosť pred zamestnancami verzus zodpovednosť za životné prostredie“.

Uvedomujúc si zložitosť celej situácie ovplyvnenej záujmami rozličných ľudí, ktorí majú rôzne preferencie a očakávania, za lepší z hľadiska etiky považujem tretí, v dileme neuvedený variant (možno, že je aj v tejto knihe na inom mieste alebo vyplýva z kontextu): zaviesť nové technológie zlepšujúce životné prostredie a urobiť všetko preto, aby prepustení – v danom podniku nepotrební ľudia našli inde prácu. Manažment podniku v spolupráci s úradom práce, s ďalšími orgánmi miestnej štátnej správy, s miestnou samosprávou, pracovnými agentúrami by mal urobiť všetko pre nájdenie práce týmto ľuďom, ak sa im to vlastným úsilím nepodarí. Manažment, ak chce pokojne spávať, by mal zbuntošiť nielen miestnych oficiálne kompetentných, ale aj vládu, ak to miestni nezvládajú. Teda niečo ako „outplacement“, t. j. (napr. podľa Wikipedie) „proces zmierňovania negatívnych dôsledkov vyplývajúcich zo straty zamestnania iniciovaný a vedený zväčša bývalým zamestnávateľom, ktorého cieľom je pomôcť prepusteným zamestnancom zorientovať sa na trhu práce a nájsť si čo najskôr nové zamestnanie“ (platenú prácu).

Outplacement sa vraj dosť dobre podaril Slovenským telekomunikáciám na začiatku tohto storočia. Na druhej strane pomoc prepusteným pracovníkom železníc zatiaľ napriek prísľubom mešká (denník SME 25.8.2011).

A aké sú Vaše skúsenosti „s outplacementom“?

Možno bude aj pre ďalších čitateľov zaujímavé podeliť sa so skúsenosťami pri hľadaní nového zamestnania, keď prišli o doterajšie zamestnanie a či si našli sami ďalšiu prácu, alebo kto im a/alebo ich známym pomohol.

Marta Hrebíčková