Sociálna súdržnosť a solidarita

Stará mama mala veľký zmysel pre spravodlivosť. Prejavovalo sa to aj vo vzťahu k jej obidvom vnučkám, k Melánii a k Jarmile. Akoby priam na lekárnických váhach vážila všetky prejavy pozornosti, starostlivosti, láskavosti tak, aby ich nadelila každej vnučke rovnako. Ak sa jej láskavý pohľad zastavil na jednej vnučke, druhá s istotou vedela, že o pár sekúnd spočinie aj na nej. Stará mama obidve vnučky akosi súčasne a rovnako hladkala aj objímala. Keď vyhrešila zaslúžene jednu vnučka pre samopaš alebo nezdar, druhej hneď aspoň preventívne pripomenula pravidlá slušného správania, najmä keď sa (tá druhá vnučka) škodoradostne škerila pri napomínaní sestry.

Samozrejme, aj pravidelnú stravu a maškrty sa stará mama snažila dopriať rovnako obidvom vnučkám, keď boli u nej na návšteve. Hračky, aj keď zriedkavo a skromne, kupovala obidvom rovnaké a keď raz kúpila jednu detskú knižku, nezabudla zdôrazniť, že to je pre obidve spoločne.

Jarmila, ktorej sa zdalo, že vyrastá „v tieni“ svojej o rok staršej, vraj podľa niektorých ľudí krajšej, šikovnejšej a štebotavejšej sestry Melánie, aj po rokoch spomína na tento pekný prístup starej mamy a snaží sa ho uplatňovať.