Ako môže byť toľko ľudí vo svete nezamestnaných, keď je
toľko potrebnej práce (užitočnej činnosti), ktorá by sa mala
vykonať? Napríklad v bežnej údržbe, čistení a kultivovaní prostredia,
v ktorom žijeme, v ochrane pred povodňami, v sociálnej starostlivosti,
v zdravotnej starostlivosti a prevencii, vo vzdelávaní, a v duchovnom
rozvoji a p. Veľa starších ľudí, ľudí so zdravotným postihnutím a ľudí
s rozličnými problémami by potrebovalo ďalšiu pomoc okrem pomoci,
ktorá sa im dosiaľ poskytuje.
Otázka nie je nová. Podobnú otázku možno nájsť napríklad aj v učeb-
nici trhovej ekonomiky od P. A. Samuelsona a W. D. Nordhausa
(Ekonómia 1. Bratislava: Bradlo, 1992), položili si ju aj nositelia Nobe-
lovej ceny za ekonomické vedy za rok 2010 a ďalší. S uspokojivými
odpoveďami vedúcimi k riešeniu je to však ťažšie.
Jedna z pragmatických odpovedí znie: Možností na prácu je
dosť, len nie je dosť peňazí na vytvorenie potrebných pracov-
ných miest, úhradu mzdy vyššej než sociálne dávky a ďalších
nákladov spojených s prácou. To vyvolá otázky, prečo nie sú
tieto prepotrebné peniaze a úvahy o rozdelení bohatstva, o na-
rastajúcich rozdieloch v majetkoch a príjmoch ľudí. Kto má fi-
nancovať pracovné miesta, ktorých potreba je spoločnosťou
uznávaná, ale neprinášajú zisk z krátkodobého hľadiska?
Nezamestnanosť je nerovnováha medzi ponukou a dopytom na trhu
práce a teda pri hľadaní jej podstatných príčin je logické skúmať
(aj) dopyt a ponuku na trhu práce, ich tvorbu a vzťahy. Ponuka
práce a dopyt po práci vznikajú relatívne vo vzájomnej izolácii
bez dostatočných vzájomných informácii a aj v tom sú príčiny
možného nesúladu ponuky a dopytu po práci. Záujemca alebo
uchádzač o zamestnanie ponúka svoju pracovnú silu a nie vždy sa
stretne s adekvátnym dopytom po práci, ktorú môže a/alebo chce
vykonávať a naopak; predaj práce je spojený s rovnakými peripetia-
mi ako predaj tovaru spotrebiteľovi s ťažko predvídateľným správa-
ním. Súvisí to aj s tým, že je istý časový rozdiel medzi voľbou povola-
nia a príchodom na trh práce, dopyt na trhu práce v čase začatia
prípravy na povolanie sa môže odlišovať od dopytu na trhu práce po
skončení prípravy na povolanie – z toho, popri snahe prognózovať
potrebu pracovnej sily v členení podľa profesií, vyplýva požiadavka
na profesijnú a teritoriálnu flexibilitu.
Otázke, prečo v čase krízy vzniká vysoká nezamestnanosť, ktorá
pretrváva ešte aj dlho po jej skončení, napriek tomu, že už vznikajú
nové pracovné miesta, ako aj efektívnosti regulácie trhu práce sa
venovali aj nositelia Nobelovej ceny za ekonomické vedy udelenej
v r. 2010 Dale Mortensen a Christopher Pissarides v nadväznosti na
prácu Petra Diamonda. Problémom je nedokonalé spárovanie požia-
daviek zamestnávateľa a schopnosti nezamestnaného.
V ekonomickej teórii sa venuje značná pozornosť celkovým nákla-
dom práce a cene práce, ako faktoru ovplyvňujúcemu rovnová-
hu ponuky a dopytu na trhu práce (vysoké celkové náklady práce
demotivujú zamestnávateľov prijímať väčší počet zamestnancov, za-
mestnávatelia sa sťahujú za lacnejšou pracovnou silou, predpoklad,
že pri nižších nákladoch práce majú zamestnávatelia sklon zamest-
nať väčší počet pracovníkov).
„Z dlhodobého hľadiska však mzdy majú sklon smerovať k vyrovnáva-
niu ponuky a dopytu, takže hlavné skupiny nezamestnaných alebo voľ-
ných miest miznú, keď sa mzdy a množstvá prispôsobujú trhovým
podmienkam. Medzi krátkym a dlhým obdobím však môžu existovať
niekoľkoročné obdobia nezamestnanosti.“ (Samuelson, Nordhaus
1992, poukazujúc na nepružnosť miezd).
Trh práce je spojený s mnohými problémami a nerovnováhami
a vplyv v teórii identifikovaných vyrovnávacích mechanizmov
na trhu práce (neviditeľnej ruky trhu) sa v praxi dostatočne ne-
prejavuje, aspoň nie v krátkodobom a strednodobom časovom
horizonte, ale akceptujúc a využívajúc výhody deľby práce, si
ťažko možno ekonomiku bez trhu predstaviť.
Pri klasickej klasifikácii nezamestnanosti na frikčnú, cyklickú a štruk-
turálnu sa v podstate vychádzalo aj z faktorov resp. príčin nezamest-
nanosti súvisiacich s trhom.
Aj zavádzanie niektorých nových technológií nahradzujúcich ži-
vú ľudskú prácu strojmi mnohokrát viedlo k prepúšťaniu ľudí a
k nezamestnanosti (podrobnú analýzu s množstvom faktov prináša
napr. kniha Koniec práce od Jeremyho Rifkina (1995) a Budúcnosť
práce (2003). Hneď však treba zdôrazniť, že okrem bezprostredne
negatívnych účinkov zavádzania niektorých nových technológií na po-
čet zamestnaných a nezamestnaných sú tu aj pozitívne účinky, a to
aj na vznik nových pracovnýcvh miest. Pri analýze príčin nezamestna-
nosti a pri analýze faktorov zamestnanosti a nezamestnanosti však
jednoducho nemožno zatvárať oči a nebrať do úvahy taký významný
faktor, ako sú nové technológie.
Na výrobu výrobkov uspokojujúcich základné životné potreby
síce treba čoraz menej ľudí vplyvom nových technológií, na
druhej strane je nekonečná potreba užitočnej činnosti v oblasti
ochrany životného prostredia, prevencie chorôb, sociálnych
služieb, vzdelávania, kultúry atď, ale často nie sú peniaze na
mzdy. Zánik pracovných miest a hromadné prepúšťanie z dôvodu
dosiahnutia vyššej produktivity práce (napr. nahradením ľudskej prá-
ce strojmi alebo racionalizačnými opatreniami v organizácii práce)
alebo z dôvodu neúspechu v tvrdom konkurenčnom boji by nebol tra-
gédiou, ak by prepustení zamestnanci, ktorí chcú resp. z existenč-
ných dôvodov sú nútení pracovať, hneď našli prácu v odbore, kde je
potreba a užitočnosť práce uznávaná a zaplatená tak, aby si človek
minimálne udržal doterajšiu životnú úroveň.
Zdá sa, že nezamestnanosť je ťažko zvládnuteľným sprievodným
negatívnym javom niečoho, čo je súčasne aj užitočné – deľba práce,
trh, nové technológie.
K vyššie uvedeným príčinám nezamestnanosti treba dodať, že v jed-
notlivých územiach a obdobiach k nim pristupujú ešte špecifické fak-
tory demografické, ekonomické, technologické, politické, admi-
nistratívne. Nezamestnanosť je potrebné chápať v celospoločens-
kom kontexte, ktorého významnou súčasťou je ekonomický kontext
(vrátane modelov vyjadrujúcich vzťahy ekonomických ukazovateľov –
hrubý domáci produkt, miera inflácie, saldo obchodnej bilancie,
výmenné kurzy a ďalšie).
Z hľadiska jednotlivca môžu byť príčiny nezamestnanosti klasifikova-
né na vonkajšie (objektívne), ku ktorým patria vyššie uvedené príčiny
nezamestnanosti a vnútorné (subjektívne).
Pravdaže, v dnešnom polarizovanom svete sú publikované aj odlišné
názory na príčiny nezamestnanosti. V súvislosti s trhom – sú ľudia,
ktorí vyjadrujú vieru v neviditeľnú ruku trhu, ktorá urobí rovnováhu
medzi ponukou a dopytom na trhu práce, aj keď až po nejakom čase
a naopak, štátna regulácia je podľa nich škodlivá a prispieva k ešte
väčšej nezamestnanosti. Presvedčivá verifikácia tohto názoru je ťaž-
šia než verifikácia v prírodných vedách. Nezamestnanosť a ďalšie ne-
rovnováhy na trhu však vznikajú, bolestivo sa dotýkajú mnohých ľudí
a vlády sú nútené konať. Zatiaľ nie veľmi úspešne.
Nepochybne, jedným zo základných predpokladov riešenia problému
je podrobné poznanie jeho príčin a faktorov, ktoré ho významne ov-
plyvňujú, či už pozitívne alebo negatívne. Naliehavosť problému núti
často ľudí pristupovať k návrhom na riešenie bez dôslednej analýzy
príčin. Táto povrchnosť sa však nevypláca, väčšinou neprinesie rie-
šenie problému a skôr či neskôr sa treba vrátiť k podstatným príči-
nám a faktorom nezamestnanosti, vrátane špecifických faktorov
v jednotlivých krajinách. A potom pozitívnym myslením k príčinám a
faktorom zamestnanosti.
Marta Hrebíčková
Ale tie krajiny sa nemuseli vo vývoji ...
Ekonomické zákony, bez toho aby si ...
Ten infarkt Ti vážne hrozí? V tom ...
Rád by som se seznámil s tými "serioznymi"... ...
Kľud v 59 sa dá ľahko dostať infarkt... ...
Celá debata | RSS tejto debaty